Článok 65 — Európska rada pre umelú inteligenciu (Nariadenie EÚ o UI)

Článok 65 nariadenia (EÚ) 2024/1689 — Európska rada pre umelú inteligenciu. Oficiálny text, praktická interpretácia, kľúčové povinnosti a dôsledky pre súlad s predpismi.

Zhrnutie oficiálneho textu

Článok 65 nariadenia (EÚ) 2024/1689, nachádzajúci sa v hlave VII (Správa), zriaďuje Európsku radu pre umelú inteligenciu (EAIB) ako nezávislý poradný a koordinačný orgán na úrovni Únie. Článok stanovuje, že rada sa skladá z jedného zástupcu národného príslušného orgánu každého členského štátu, pričom každý zástupca má jeden hlas. Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov sa zúčastňuje ako člen bez hlasovacích práv, čím sa zabezpečuje súlad s rámcom Únie na ochranu údajov. Komisia pôsobí ako predseda rady bez hlasovacích práv, uľahčuje jej prácu a poskytuje podporu sekretariátu.

Rada vykonáva svoje úlohy nezávisle a jej členovia sú viazaní povinnosťami profesionálneho mlčanlivosti. Článok 65 jasne uvádza, že rada nenahrádza ani nepredchádza národným príslušným orgánom; funguje ako vrstva koordinácie na úrovni Únie nad národnými dozornými orgánmi. Členské štáty si zachovávajú primárnu výkonnú jurisdikciu, avšak rada zabezpečuje, aby rozdielne národné výklady nefragmentovali prístup jednotného trhu k správe UI.

Článok ďalej špecifikuje, že rada môže zriadiť podskupiny alebo expertné panely na riešenie konkrétnych technických alebo odvetvových otázok a že musí spolupracovať s inými príslušnými orgánmi a agentúrami Únie — vrátane Agentúry Európskej únie pre kybernetickú bezpečnosť (ENISA), Európskej agentúry pre lieky (EMA) a odvetvových regulátorov — tam, kde sa zákon o UI pretína s oblasťou špecifickej legislatívy. Rada prijíma vlastný rokovací poriadok a môže podľa konkrétneho prípadu pozývať externých odborníkov a pozorovateľov, aby sa zúčastňovali na jej práci.

Čo to znamená v praxi

Pre organizácie vyvíjajúce, nasadzujúce alebo distribuujúce systémy UI v EÚ predstavuje rada vytvorená článkom 65 primárny zdroj autoritatívnych, cezhraničných interpretačných usmernení o zákone o UI. Hoci rada nemôže priamo pokutovať alebo sankcionovať jednotlivé spoločnosti, jej stanoviská a odporúčania majú značnú praktickú váhu: od národných príslušných orgánov sa očakáva, že ich zohľadnia pri uplatňovaní nariadenia, a Komisia môže vychádzať z usmernení rady pri navrhovaní delegovaných aktov alebo technických noriem.

V praxi to znamená, že keď rada vydá stanovisko k tomu, čo predstavuje prípad použitia „vysokého rizika", k dostatočnosti normy technickej dokumentácie alebo k tomu, ako by mal byť proces posudzovania zhody interpretovaný v konkrétnom odvetví, tímy pre dodržiavanie predpisov by mali toto stanovisko považovať za takmer autoritatívne usmernenie a zodpovedajúcim spôsobom aktualizovať interné politiky.

Poskytovatelia modelov UI na všeobecné účely by mali byť obzvlášť pozorní k práci rady, keďže článok 65 jej udeľuje špecifickú koordinačnú úlohu v záležitostiach týkajúcich sa správy modelov GPAI, vrátane interakcie s Úradom pre UI zriadeným podľa článku 64. Používatelia v regulovaných odvetviach — zdravotníctvo, školstvo, kritická infraštruktúra — by mali monitorovať výstupy podskupín rady, keďže odvetvové expertné panely zvolané podľa článku 65 pravdepodobne vytvoria prevádzkovo najrelevantnejšie usmernenia pre ich odvetvia.

Rada slúži aj ako fórum, prostredníctvom ktorého národné orgány eskalujú cezhraničné výkonné otázky. Ak je systém UI poskytovateľa uvádzaný na trh vo viacerých členských štátoch a rôzne národné orgány dospejú ku konfliktným predbežným zisteniam, rada sa stáva mechanizmom na dosiahnutie harmonizovaného stanoviska. Tímy pre dodržiavanie predpisov pôsobiace v rozsiahlom meradle v celej EÚ by preto mali sledovať programy rokovaní rady, zverejnené stanoviská a výročné správy ako primárne regulačné spravodajské vstupy.

Kľúčové povinnosti

• Členské štáty musia určiť národný príslušný orgán na zasadanie v rade a musia zabezpečiť, aby mal tento zástupca technické a regulačné odborné znalosti potrebné na zmysluplné zapojenie sa do rokovaní rady.
• Európska komisia je povinná predsedať rade, poskytovať jej sekretariát a uľahčovať jej fungovanie, vrátane administratívnej a analytickej podpory potrebnej na to, aby rada mohla plniť svoj poradný mandát.
• Členovia rady sú viazaní povinnosťami profesionálnej mlčanlivosti, pokiaľ ide o dôverné informácie získané pri výkone svojich povinností, čím sa chránia komerčne citlivé informácie zdieľané počas cezhraničnej koordinácie.
• Rada musí prijať a zverejniť vlastný rokovací poriadok, čím sa zabezpečí transparentnosť pri prijímaní a šírení rozhodnutí, stanovísk a odporúčaní.
• Rada je povinná spolupracovať s inými príslušnými inštitúciami, agentúrami a orgánmi Únie tam, kde sa zákon o UI prekrýva s inými regulačnými rámcami, pričom sa vyhýba protichodným dozorným pozíciám naprieč právnymi nástrojmi.
• Poskytovatelia a používatelia UI nemajú priame povinnosti vyplývajúce zo samotného článku 65, ale musia konštruktívne spolupracovať s národnými príslušnými orgánmi, ktoré implementujú usmernenia rady, a mali by si byť vedomí stanovísk rady, ktoré môžu reinterpretovať alebo objasniť normy dodržiavania predpisov uplatniteľné na ich systémy.

Vzťah k iným článkom

Článok 65 je v centre architektoniky správy zákona o UI v hlave VII a musí sa čítať spolu s niekoľkými úzko súvisiacimi ustanoveniami. Článok 64 zriaďuje Úrad pre UI v rámci Komisie, ktorý dohliada na modely UI na všeobecné účely a úzko spolupracuje s radou; pochopenie deľby práce medzi Úradom pre UI a radou je nevyhnutné pre poskytovateľov modelov GPAI. Článok 66 stanovuje podrobné úlohy rady, pričom špecifikuje celý rozsah jej poradných, koordinačných a informačných funkcií. Článok 67 sa zaoberá poradným fórom, ktoré poskytuje vstupy občianskej spoločnosti a priemyslu na doplnenie vládneho zloženia rady.

V otázkach vymáhania sa článok 65 priamo spája s článkami 70 až 74, ktoré upravujú dohľad nad trhom, vnútroštátne výkonné právomoci a povinnosti vzájomnej pomoci, ktoré rada koordinuje. Články 75 a 77, pokrývajúce cezhraničné prípady a ochranný postup Únie, sú následné mechanizmy, prostredníctvom ktorých sa koordinácia rady premieňa na záväzné výsledky vymáhania. Poskytovatelia podliehajúci povinnostiam posudzovania zhody podľa článkov 43 a 44 by si mali tiež všimnúť, že rada môže vydávať stanoviská k harmonizovaným normám a spoločným špecifikáciám relevantným pre tieto posúdenia.

Harmonogram súladu s predpismi

Zákon o UI nadobudol účinnosť 1. augusta 2024 a ustanovenia o správe z hlavy VII — vrátane článku 65 — sa uplatňovali od tohto dátumu, čím sa poskytol okamžitý právny základ pre zriadenie Európskej rady pre umelú inteligenciu.

Praktický význam rady sa zvýšil, keď nadobudol účinnosť fázovaný harmonogram uplatňovania zákona. Zákazy neprijateľných praktík UI v oblasti rizika sa uplatňovali od 2. februára 2025, kedy sa rada stala koordinačným orgánom pre konzistentné vymáhanie týchto zákazov v členských štátoch. Povinnosti týkajúce sa modelov UI na všeobecné účely sa uplatňovali od 2. augusta 2025, čím sa spustila koordinačná úloha rady s Úradom pre UI v oblasti dohľadu nad GPAI.

Najväčší balík povinností týkajúcich sa systémov UI s vysokým rizikom — vzťahujúci sa na systémy uvedené v prílohe III — sa uplatňuje od 2. augusta 2026, pričom ďalší balík pre určité systémy UI regulovaných produktov sa uplatňuje od 2. augusta 2027. Výstupy usmernení rady v rokoch 2025 a 2026 sú preto kľúčové: stanoviská a odporúčania vydané v tomto okne budú formovať prístup národných orgánov k dohľadu nad trhom a posudzovaniu zhody, keď vymáhanie ustanovení o vysokom riziku dosiahne plnú intenzitu. Tímy pre dodržiavanie predpisov by mali v tomto období považovať publikácie rady za povinné čítanie spolu s delegovanými aktmi Komisie a harmonizovanými normami CEN/CENELEC.