Článok 32 — Prezumpcia zhody notifikovaných orgánov (Nariadenie EÚ o umelej inteligencii)

Článok 32 nariadenia (EÚ) 2024/1689 — Prezumpcia zhody notifikovaných orgánov. Oficiálne znenie, praktický výklad, kľúčové povinnosti a dôsledky pre dodržiavanie súladu.

Zhrnutie oficiálneho textu

Článok 32 nariadenia (EÚ) 2024/1689 stanovuje prezumpciu zhody pre notifikované orgány, ktoré uplatňujú harmonizované normy prijaté podľa práva Európskej únie. Konkrétne, keď subjekt posudzovania zhody preukáže zhodu s kritériami stanovenými v harmonizovaných normách — alebo s príslušnými časťami týchto noriem — ktorých odkazy boli uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie, predpokladá sa, že tento subjekt spĺňa požiadavky stanovené v Článku 31 v rozsahu, v akom uplatniteľné harmonizované normy tieto požiadavky pokrývajú.

Článok 31 stanovuje vecné kritériá, ktoré musí subjekt posudzovania zhody splniť predtým, ako ho notifikujúci orgán členského štátu môže notifikovať Európskej komisii: nezávislosť, technická spôsobilosť, nestrannosť, finančná spoľahlivosť, poistenie zodpovednosti, povinnosti zachovávať dôvernosť a vhodné štruktúry vnútorného riadenia. Článok 32 vytvára zjednodušenú dôkaznú cestu, prostredníctvom ktorej môže subjekt preukázať súlad s týmito kritériami odkazom na uverejnené harmonizované normy, namiesto posudzovania každého kritéria od základu v každom jednotlivom prípade.

Prezumpcia je vyvrátiteľná a podmienená: uplatňuje sa len v rozsahu, v akom predmetné harmonizované normy skutočne pokrývajú príslušné požiadavky Článku 31. Tam, kde existujú medzery — buď preto, že nebola uverejnená žiadna norma, alebo preto, že norma nerieši konkrétnu požiadavku — zhoda musí byť preukázaná inými dôkazmi. Článok teda slúži ako skratka zhody v rámci širšieho rámca vecnej zodpovednosti, pričom zachováva integritu systému notifikovaných orgánov a zároveň znižuje administratívne zaťaženie pre dobre riadené subjekty posudzovania.

Čo to znamená v praxi

Článok 32 je primárne relevantný pre subjekty posudzovania zhody, ktoré sa uchádzajú o notifikovaný štatút podľa nariadenia EÚ o umelej inteligencii, a pre národné notifikujúce orgány, ktoré posudzujú ich žiadosti.

Pre subjekt posudzovania zhody, ktorý chce vystupovať ako notifikovaný orgán pre systémy umelej inteligencie s vysokým rizikom, je praktická cesta podľa Článku 32 v zásade jednoduchá: identifikovať harmonizované normy, ktorých odkazy Komisia uverejnila v Úradnom vestníku, preukázať zhodu s týmito normami — zvyčajne prostredníctvom akreditácie národným akreditačným orgánom pôsobiacim podľa nariadenia (ES) č. 765/2008 — a využívať prezumpciu, keď notifikujúci orgán posudzuje žiadosť podľa Článku 28 a nasledujúcich.

V praxi bude najpríslušnejšou harmonizovanou normou pre subjekty posudzovania zhody pôsobiace v oblasti umelej inteligencie pravdepodobne ISO/IEC 17065 (pre certifikačné orgány produktov) alebo ISO/IEC 17020 (pre inšpekčné orgány), spolu s akýmikoľvek normami harmonizovanými špecifickými pre umelú inteligenciu, ktoré Komisia vyvíja a na ktoré odkazuje podľa Článku 40. Kým sa neuverejnia normy harmonizované špecifické pre umelú inteligenciu, subjekty sa musia spoliehať na existujúce normy a preukázať, ako tieto normy zodpovedajú kritériám Článku 31.

Pre notifikujúce orgány — národné orgány určené podľa Článku 28 — Článok 32 zjednodušuje pracovné zaťaženie pri posudzovaní. Keď subjekt posudzovania zhody predloží platné akreditačné certifikáty pre uverejnené harmonizované normy, orgán môže považovať pokryté požiadavky za splnené bez vykonávania nezávislého overovania každého kritéria. Tým sa neodstraňujú povinnosti dohľadu: notifikujúce orgány si zachovávajú povinnosti monitorovania podľa Článku 33 a musia konať, ak notifikovaný orgán následne nedodrží súlad.

Pre poskytovateľov systémov umelej inteligencie s vysokým rizikom je Článok 32 nepriamo relevantný: podporuje dôveru, že notifikované orgány posudzujúce ich systémy boli overené na základe prísnych, verejne známych noriem.

Kľúčové povinnosti

• Subjekt posudzovania zhody, ktorý chce využívať prezumpciu podľa Článku 32, musí preukázať skutočný súlad s uverejnenými harmonizovanými normami, nielen to tvrdiť — akreditácia národným akreditačným orgánom je štandardnou cestou na preukázanie tohto súladu.
• Prezumpcia sa uplatňuje len v rozsahu, v akom harmonizované normy pokrývajú konkrétne požiadavky Článku 31 v danom prípade; subjekty musia osobitne preukázať súlad s akýmikoľvek požiadavkami, ktoré nie sú pokryté dostupnými normami.
• Notifikujúce orgány musia uznávať prezumpciu pri posudzovaní žiadostí o notifikáciu, ale zachovávajú si právo a povinnosť ju vyvrátiť, ak dôkazy naznačujú nesúlad s podkladovými požiadavkami Článku 31.
• Notifikované orgány musia počas celého obdobia notifikácie nepretržite dodržiavať uplatniteľné harmonizované normy, nielen v čase úvodného posudzovania.
• Ak Komisia ešte neuverejnila odkazy na príslušné harmonizované normy v Úradnom vestníku, subjekty posudzovania zhody musia preukázať súlad s požiadavkami Článku 31 prostredníctvom alternatívnych, overiteľných dôkazov.
• Komisia musí uverejniť odkazy na príslušné harmonizované normy v Úradnom vestníku Európskej únie, aby bol mechanizmus prezumpcie podľa Článku 32 operačne dostupný.

Vzťah k iným článkom

Článok 32 nemožno čítať izolovane od okolitého rámca Kapitoly 4. Jeho priamym referentom je Článok 31, ktorý vymenúva vecné požiadavky na notifikované orgány; Článok 32 rieši výlučne dôkazný mechanizmus na splnenie týchto požiadaviek a nemá žiadny samostatný vecný obsah.

Článok 28 stanovuje notifikujúce orgány zodpovedné za posudzovanie a notifikáciu subjektov posudzovania zhody, pričom tieto orgány sú primárnymi aktérmi, ktorí uplatňujú alebo odmietajú uplatniť prezumpciu podľa Článku 32 počas notifikačných postupov upravených Článkami 29 a 30.

Článok 33 upravuje prevádzkové povinnosti notifikovaných orgánov po ich určení, vrátane povinností spolupráce s notifikujúcimi orgánmi, ktoré sú relevantné, keď musí byť prezumpcia udržiavaná v priebehu času. Článok 40 — ktorý zavádza režim harmonizovaných noriem pre nariadenie o umelej inteligencii v širšom zmysle — je mechanizmom, prostredníctvom ktorého Komisia vypracúva a odkazuje na normy, na ktoré sa opiera Článok 32.

Mimo Kapitoly 4 je relevantný Článok 43, pretože špecifikuje postupy posudzovania zhody, ktoré musia notifikované orgány vykonávať pre systémy umelej inteligencie s vysokým rizikom; spôsobilosť a riadenie týchto orgánov, overené prostredníctvom Článkov 31 a 32, priamo určuje dôveryhodnosť týchto posúdení.

Časový harmonogram súladu

Nariadenie EÚ o umelej inteligencii nadobudlo účinnosť 1. augusta 2024, dvadsať dní po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie 12. júla 2024. Článok 32, nachádzajúci sa v Hlave III Kapitole 4, patrí k ustanoveniam upravujúcim infraštruktúru dohľadu nad systémami umelej inteligencie s vysokým rizikom a nespadá do raných uplatňovacích tranží.

Zakázané praktiky umelej inteligencie podľa Článku 5 sa stali uplatniteľnými 2. februára 2025. Povinnosti týkajúce sa modelov umelej inteligencie na všeobecné použitie podľa Hlavy VIII sa stali uplatniteľnými 2. augusta 2025. Povinnosti najužšie súvisiace s Článkom 32 — úplný režim posudzovania zhody systémov umelej inteligencie s vysokým rizikom vrátane rámca notifikovaných orgánov — sa uplatňujú postupne od 2. augusta 2026 pre systémy s vysokým rizikom uvedené v Prílohe III, s ďalším predĺžením do 2. augusta 2027 pre niektoré systémy umelej inteligencie s vysokým rizikom, ktoré sú už predmetom existujúcej harmonizačnej legislatívy Únie uvedenej v Prílohe I.

Subjekty posudzovania zhody, ktoré zamýšľajú vystupovať ako notifikované orgány podľa nariadenia o umelej inteligencii, by preto mali svoje procesy akreditácie a notifikácie začať v dostatočnom predstihu pred augustom 2026, keďže notifikačný postup podľa Článkov 28 až 30 zahŕňa posúdenie národným orgánom, notifikáciu Komisii a čakaciu lehotu pred tým, ako orgán môže zákonne vykonávať posudzovanie zhody. Národné notifikujúce orgány by mali zabezpečiť, aby ich hodnotiace rámce odrážali uverejnené harmonizované normy hneď, ako budú dostupné, aby mechanizmus prezumpcie podľa Článku 32 bol operačne funkčný v čase úplného uplatňovania režimu vysokého rizika.