Článok 39 — Orgány posudzovania zhody z tretích krajín (Akt EÚ o AI)

Článok 39 nariadenia (EÚ) 2024/1689 — Orgány posudzovania zhody z tretích krajín. Oficiálny text, praktická interpretácia, kľúčové povinnosti a dôsledky pre súlad.

Zhrnutie Oficiálneho Textu

Článok 39 nariadenia (EÚ) 2024/1689 (Akt EÚ o AI) rieši podmienky, za ktorých môžu byť orgány posudzovania zhody so sídlom v tretích krajinách — teda krajinách mimo Európskej únie — uznané a notifikované na účely vykonávania posudzovania zhody systémov AI s vysokým rizikom podľa nariadenia.

Článok stanovuje úzku, ale dôležitú bránu: orgány posudzovania zhody z tretích krajín môžu byť notifikované iba v prípade, že dvojstranná alebo mnohostranná medzinárodná dohoda medzi Úniou a dotknutou treťou krajinou to výslovne predpokladá. V prípade neexistencie kvalifikačnej medzinárodnej dohody nemôže žiadny orgán z tretej krajiny pôsobiť ako notifikovaný orgán podľa Aktu EÚ o AI.

Ak platná medzinárodná dohoda existuje, orgány z tretích krajín, ktoré chcú byť notifikované, musia spĺňať rovnaké požiadavky uložené orgánom posudzovania zhody so sídlom v EÚ podľa kapitoly 4 hlavy III. To znamená, že musia preukázať technickú spôsobilosť, organizačnú nestrannosť a prevádzkovú nezávislosť rovnocennú tej, ktorá sa vyžaduje od európskych notifikovaných orgánov. Notifikácia sa spracúva prostredníctvom príslušného notifikačného orgánu členského štátu v súlade so štandardným postupom notifikácie stanoveným v predchádzajúcich článkoch kapitoly 4. Článok tak zabezpečuje, že akékoľvek rozšírenie rámca posudzovania zhody za hranice EÚ zachováva integritu, rovnocennosť a vymáhateľnosť systému zriadeného nariadením.

Čo To Znamená v Praxi

Článok 39 je primárne relevantný pre poskytovateľov systémov AI s vysokým rizikom, ktorí pôsobia v jurisdikciách pokrytých obchodnými dohodami EÚ alebo dohodami o vzájomnom uznávaní, a pre orgány posudzovania zhody so sídlom v tretích krajinách, ktoré sa usilujú ponúkať certifikačné služby podľa Aktu EÚ o AI.

Z praktického hľadiska článok znamená, že testovacia laboratória alebo certifikačný orgán so sídlom napríklad v Spojenom kráľovstve, Japonsku alebo inej krajine, s ktorou EÚ uzatvorila príslušnú medzinárodnú dohodu, by mohla byť v zásade určená ako notifikovaný orgán na účely Aktu EÚ o AI — za predpokladu, že dohoda výslovne zahŕňa posudzovanie zhody podľa Aktu o AI a orgán spĺňa všetky uplatniteľné požiadavky. V čase nadobudnutia účinnosti nariadenia nebola ešte uzatvorená žiadna dohoda o vzájomnom uznávaní špecifická pre Akt o AI, čo znamená, že ustanovenie pôsobí prospektívne: vytvára právny základ pre budúce uznanie bez toho, aby samo aktivovalo akýkoľvek konkrétny orgán z tretej krajiny.

Pre poskytovateľov systémov AI s vysokým rizikom to má konkrétny dôsledok: kým nebudú uzatvorené kvalifikačné medzinárodné dohody a orgány nebudú formálne notifikované, nemôžu sa spoliehať na posudky vykonané orgánom z tretej krajiny na splnenie svojich povinností posudzovania zhody podľa článkov 43 a 44. Žiadny certifikát ani správa z auditu vydaná orgánom, ktorý nebol platne notifikovaný prostredníctvom cesty podľa článku 39, nebude spĺňať požiadavky Aktu EÚ o AI bez ohľadu na technickú kvalitu posudku.

Tímy pre dodržiavanie predpisov by preto mali sledovať vývoj obchodných dohôd EÚ a databázu NANDO (New Approach Notified and Designated Organisations) pre akékoľvek budúce notifikácie orgánov z tretích krajín podľa tohto ustanovenia.

Kľúčové Povinnosti

• Orgány posudzovania zhody z tretích krajín môžu byť notifikované iba vtedy, keď to medzinárodná dohoda medzi Európskou úniou a príslušnou treťou krajinou výslovne predpokladá — žiadna dohoda, žiadne uznanie.
• Orgány, ktoré sa uchádzajú o notifikáciu podľa článku 39, musia spĺňať úplný súbor požiadaviek uplatniteľných na orgány posudzovania zhody so sídlom v EÚ podľa kapitoly 4 hlavy III, vrátane kritérií technickej spôsobilosti, nestrannosti a nezávislosti.
• Notifikácia orgánov z tretích krajín musí sledovať štandardný postup notifikácie uplatniteľný podľa nariadenia, smerovaný prostredníctvom notifikačného orgánu členského štátu.
• Poskytovatelia systémov AI s vysokým rizikom musia overiť, že akýkoľvek orgán posudzovania zhody, ktorý angažujú, je platne notifikovaný — či už so sídlom v EÚ alebo v tretej krajine — pred tým, ako sa spoliehajú na posudok tohto orgánu na preukázanie súladu.
• Členské štáty a Komisia musia zabezpečiť, aby akákoľvek medzinárodná dohoda, ktorá je základom notifikácie orgánu z tretej krajiny, zachovávala rovnocennosť a vymáhateľnosť rámca posudzovania zhody Aktu EÚ o AI.

Vzťah k Iným Článkom

Článok 39 sa nachádza v hlave III, kapitole 4 (Notifikačné orgány a notifikované orgány) a musí sa čítať v spojení s okolitými článkami tejto kapitoly. Články 33 a 34 stanovujú všeobecné požiadavky a povinnosti uplatniteľné na notifikované orgány; článok 35 upravuje samotný postup notifikácie; a články 36 a 37 sa zaoberajú zmenami notifikácií a napadnutím spôsobilosti notifikovaného orgánu. Keďže článok 39 uplatňuje tieto isté požiadavky v celom rozsahu na orgány z tretích krajín, nemožno ho interpretovať izolovane od nich.

Nad rámec kapitoly 4 sa článok 39 spája s článkom 43, ktorý špecifikuje postupy posudzovania zhody uplatniteľné na systémy AI s vysokým rizikom, a článkom 44, ktorý upravuje certifikáty vydávané notifikovanými orgánmi. Každý orgán z tretej krajiny notifikovaný podľa článku 39 musí vydávať certifikáty, ktoré v plnom rozsahu spĺňajú článok 44. Článok sa tiež prelína so širším rámcom medzinárodného obchodného práva EÚ a kompetenciami Únie v oblasti uzatvárania dvojstranných a mnohostranných dohôd podľa Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

Harmonogram Súladu

Akt EÚ o AI nadobudol účinnosť 1. augusta 2024, dvadsať dní po uverejnení v Úradnom vestníku. Nariadenie sa uplatňuje v postupných etapách:

• 2. februára 2025 — Zákazy týkajúce sa praktík AI s neprijateľným rizikom (hlava II) sa stali uplatniteľnými.
• 2. augusta 2025 — Ustanovenia o modeloch AI na všeobecné účely (hlava VIII) a štruktúrach správy sa stali uplatniteľnými.
• 2. augusta 2026 — Väčšina povinností pre systémy AI s vysokým rizikom uvedené v prílohe III, vrátane požiadaviek na posudzovanie zhody podľa hlavy III, sa stáva uplatniteľnými. Toto je primárny dátum uplatniteľnosti pre článok 39 v praxi, keďže upravuje rámec notifikovaných orgánov, ktorý je základom týchto posudkov.
• 2. augusta 2027 — Predĺžená lehota pre systémy AI s vysokým rizikom pokryté prílohou I (systémy bezpečnostných komponentov regulované podľa existujúcich harmonizačných právnych predpisov Únie) na dosiahnutie súladu.

Samotný článok 39 je právne účinný od augusta 2024, ale jeho prevádzková relevantnosť sa kryštalizuje od augusta 2026, keď poskytovatelia systémov AI s vysokým rizikom musia mať dokončené posudzovanie zhody prostredníctvom platne notifikovaných orgánov. Organizácie by mali začať identifikovať vhodné notifikované orgány — a sledovať akékoľvek kvalifikačné medzinárodné dohody, ktoré môžu aktivovať orgány z tretích krajín podľa článku 39 — s dostatočným predstihom pred týmto dátumom.